Ika-tika gymnastika,
zhlboka sa dobre dýcha.
Raz, dva, raz, dva,
ornici brázda,
nej drobčí jarabica
a na konci otočí sa.

Hlboko je zrnko,
vysoko je slnko,
na potoku most,
cvičili sme dosť.

Deti, ako robí rybka -
vo vodičke vrtká ?
Takto robí rybička -
aj veľká, aj maličká.

GYMNASTIKA
Už sme dlho na lavičke,
poďme behať po trávičke,
kotúľať sa, duby váľať.
Nepostávať! Nezaháľať
Zodvihnime ruky hore,
 zadupocme nôžkami,
zakrúžime ako vtáci,
čo lietajú nad nami.

Tani, tani, tanulienky
tancujme si spolu.
Poskočme si, zakrúťme sa,
skloňme sa až dolu.

GYMNASTIKA II.
Urobím si okienko,
do okienka kuk!
Dám si prštek na ústa
a už ani muk!

Už sme v lese, tu sú stromy.
Jeden tu a tu druhý.
Vetrík kýva vetvami,
vtáčik letí nad nami.

Skáče malý zajko v lese,
veverička orech nesie.
Medvedík sa prevaľuje,
ku spánku sa pripravuje.

Hrášok je guľovatý,
šošovička hladká,
petržlen je strapatý
a mrkvička sladká.

Ľavá nôžka, pravá nôžka,
zatancujeme si troška.
Hlboko sa predkloníme,
veselo sa zatočíme.

Hojda, bajda, spadla mačka z pôjda.
Rozbila si misku, dostala po pysku.
Hojda bajda, spadla cica z pôjda.

Rozbila si nos, mala toho dosť.
Hojda, hojda, spadla mačka z pôjda,
spadla na koláče teraz v kúte plače.
Hojda, hojda, Lenka sa nám hojdá,
opica má chvost a už bolo dosť

Hijó-hijó, na ťave
po obrovskej Sahare.
Cesty ešte nespravili,
vytrasie nám všetky sliny.

Všetky svaly, všetky kosti,
privítajme našich hostí.
Pricválali na ťave
po obrovskej Sahare.

Chodí pavúk po papuči,
kým sa Jakub nerozpučí.
Chodí pavúk po stene,
kým sa Jakub zasmeje.

Kolo, kolo, mlynské, za štyri rýnske.
Kolo sa nám polámalo
a do vody popadalo,  urobilo – bác
Vezmeme si hoblík – pílku
zahráme sa ešte chvíľku.
Až to kolo spravíme – tak sa zatočíme.

Kukučka kukala, do hory volala:
Vezmite košíky, pozrite pod pníky
rastú tam huby, kto aké ľúbi …"

Letí, letí, všetko letí,
čo má krídla, všetko letí.
Preletelo za kopec,
rozbúralo mamke pec.
Mamke pec a babke komín,
už ho asi nedohoním.
Ja som malá maličká
volajú ma loptička.
Skáčem sem a skáčem tam,
všetky deti zabávam.

NA UMÝVANIE ZÚBKOV -
Čistím zúbky, rezy, rezy,
nech sú biele ako brezy.
Vpravo, vľavo, vpredu, vzadu,
hornú a aj dolnú radu

Nech sú ako sniežik biele,
nech sa nám vždy dobre smeje.
Pod kriváňom štyri dúbky,
dám ti kaše medzi zúbky,
zažmúr očká, urob ham.
Hádaj, čo je tam!

PRSTY -
Raz sa takto prsty zhovárali:
Ja som malíček.
A prečo si malíček?
Lebo som maličký.
Ja som prsteníček.
A prečo si prsteníček?
Lebo som najkrajší.
Ja som prostredníček.
A prečo si prostredníček?
Lebo som v prostriedku.
Ja som ukazovák.
A prečo si ukazovák?
Lebo všetko ukazujem.
A ja som palec.
A prečo si palec? – Neviem.
Nuž, keď nevieš, choď od nás ďalej.
Palec odišiel a takto už zostal navždy.

RAK
Na chrbátik polož ma
a dozadu ťahaj ma.
Pomaly si plávam vzad
a to nie som žiaden rak.

Tlčie bubeníček, tlčie na bubon.
Volá kamarátov: „Chlapci, poďte   von!
Zahráme sa na vojakov,
nebojíme sa bodákov!
, hola hej, veselo sa smej!“
Zo stanice do stanice,
malý vláčik ženie sa,
fučí, píska, krútia sa mu,
na vagónoch kolesá.

Zlatá brána otvorená,
zlatým kľúčom podoprená
Kto do nej vojde – hlávka mu zojde.
Či je ona – či je on,
nepustím ťa z brány von.

Ukazovákmi dieťatko naháňať
a po dolapení akože spapať.
Deti sa na tom veľmi smejú.
Ide myška do sveta,
/Pomaličky ideme prštekmi/
nožičkami prepletá.
/od pupka smerom k hlavičke/

Liezť až hore to ma baví
neposlušná myška vraví.
Keď to nikto netuší
/a na konci básničky…
vyťahá ťa za uši.
/…potiahneme dieťa za ušká./

Hups a hups a hupsasa,
vodička ma natriasa.
Hups dopredu dozadu,
nech tu máme zábavu.