Prečo som zrazu zmenila názor?     

Mali sme šteniatka japan chinov. Psíkov som predala a zostala nám jedna fenka sama v koterci. Bola smutná, nemala sa s kým hrať, tak som ju vykúpala a nechala v obývačke nech vyschne. A tak to začalo. Roztomilo na mňa pozerala. Keď som ju zobrala na gauč, ona sa pritúlila a spokojne zaspala, vtedy som už neodolala a bola som rozhodnutá, že zostane dnu s nami. Bude náš maznáčik ako Katka. Tak mám doma dve deti, ktoré vyžadujú pozornosť a strašne veľa trpezlivosti. Predsa kým také malé šteniatko vyrastie a naučí sa hygiene to nejaký čas potrvá. No zvládame to celkom dobre. Malá Bárka je rozumná, rýchlo sa učí, tak určite s ňou nebudú  problémy. Keď som dala Bárku k nám do domu, tak Katka bola v nemocnici. Preto som mala viac času sa jej venovať. Nestíhala som myslieť na starosti a problémy. Bárka ma zamestnávala každú chvíľu. Hrávali sme sa spolu. Zaháňala depresie. Napadlo ma, že by sme mohli skúsiť canisterapiu pri Katke.

Chcem vyskúšať ako bude Katka reagovať na jedného psíka. Či jej to bude trochu pomáhať pri liečbe.  Skúšali sme to vonku
s ostatnými psami, Katka reagovala dobre. Má ich rada, ale predsa je rozdiel mať okolo seba veľa psov naraz na chvíľu, alebo mať len jedného celý deň.

Začiatky                                                                                                    
Na prvé stretnutie Katka zareagovala veľmi dobre. Bola prekvapená, keď zbadala pri sebe šteniatko. Bárka jej oblizovala rúčky a Katka sa čudovala. Postupne som začala Bárku  dávať ku Katke do postieľky. Bárka sa pritúlila ku Katke a spokojne zaspala. Katka bola úplne potichu ani nedýchala, len oči mala veľké a čakala, kedy sa šteniatko zobudí. Keď vstalo, tak Katka začala rozprávať "Mama Bárka je hore". Každé ráno čaká kedy jej dám Bárku do postieľky, aby mohli spolu spať. Bárka cíti, že ju má Katka rada, tak býva pri nej spokojná. Vôbec nebanujem, že som ju dala do domu.