|
 |
Epilepsia je ochorenie mozgu, ktoré má
svoje príčiny, a nemožno ho zamieňať za duševnú poruchu. Je to pomerne časté ochorenie, postihuje zhruba 0,8 % populácie bez rozdielu
rasy. Omnoho vyšší je ale počet osôb, ktoré mali v živote aspoň jeden
epileptický záchvat. Odhaduje sa, že je to asi 5 % obyvateľstva.
Čo je epilepsia?
Epilepsia je ochorenie mozgu, pri
ktorom sa epileptické záchvaty opakujú bez zjavnej príčiny a
sú jediným, alebo dominujúcim príznakom ochorenia.
Čo zapríčiňuje epileptický záchvat?
Nervové bunky komunikujú medzi sebou
prostredníctvom elektrických impulzov, ktoré vznikajú
podráždením ich zakončení rôznymi podnetmi. Epileptický
záchvat je teda časovo ohraničený stav abnormálneho
správania, ktorý vzniká v dôsledku neprimeraných
elektrických výbojov nervových buniek v mozgovej kôre. Tento
výboj sa často prirovnáva k búrke v prírode.
Príznaky epileptického záchvatu závisia
od miesta v mozgu, kde táto porucha (výboj) vzniká, alebo do
ktorej sa šíri, a preto majú epileptické záchvaty rozličnú
formu. Ak sa príčina epileptických záchvatov nedá zistiť,
hovoríme o primárnej epilepsii. U nej môže hrať rolu aj
dedičnosť. Ak sa dá dokázať základné ochorenie mozgu, ktoré
zapríčiňuje epileptické záchvaty, hovoríme o sekundárnej
epilepsii.
Ochorenia, ktoré vyvolávajú sekundárne
epileptické záchvaty, sú napr. zápalové ochorenie mozgu,
nedostatočná hladina krvného cukru, nedostatok kyslíka,
porucha vnútorného prostredia, mozgový nádor, mozgová
príhoda, stavy po úraze mozgu a iné.
K sekundárnym epileptickým záchvatom
môže viesť aj poškodenie mozgu počas tehotnosti alebo
pôrodu. U každého chorého s epileptickými záchvatmi treba
pátrať po takýchto príčinách a každý chorý s epileptickými
záchvatmi by mal absolvovať vyšetrenia zobrazujúce štruktúry
mozgu ako napr. CT (počítačová tomografia) alebo MR
(magnetická rezonancia). EEG vyšetrenie (elektroencefalografia)
je nevyhnutné a základné vyšetrenie u všetkých pacientov, u
ktorých sa vyskytujú záchvaty!
Veľký epileptický záchvat je najznámejším typom záchvatu, spojeným s pojmom
epilepsia. Začína sa poruchou vedomia, častým pádom,
tonickým kŕčom celého tela. Dýchanie sa krátko zastavuje,
neskôr sa stáva chrčivým, oči sú otvorené, zreničky
rozšírené. Potom prichádzajú rytmické kŕče svalov horných a
dolných končatín, šije a tváre, vytekajú sliny, často
dochádza k pohryznutiu jazyka. Tvár a pery sú modré v
dôsledku poruchy dýchania, nezriedka je nekontrolovaný
odchod moču, niekedy aj stolice. Záchvat sa končí hlbokým
nádychom, kŕče ustávajú, pacient nadobúda vedomie. Záchvat
trvá asi 1 a? 2 minúty. Po záchvate môže chorý zaspať, ale
na záchvat si nepamätá. Pacienta počas záchvatu treba nechať
v pokoji, len treba zabezpečiť, aby nedošlo k jeho
poraneniu, najmä hlavy.
Malý epileptický záchvat
Výskyt tzv. malých záchvatov - absencií - je viazaný na
určitý vek. Sú najčastejšou formou epileptických záchvatov v
školskom veku. Absencia je krátky záraz v činnosti alebo
krátky výpadok myslenia. Dieťa je akoby duchom neprítomné,
môže pôsobiť dojmom, že je nepozorné, napr. vypadne mu pero
a pod. Týchto záchvatov môže byť v priebehu dňa veľa, až niekoľko desiatok.
Okrem spomenutých záchvatov poznáme
ešte rôzne iné formy epileptických záchvatov. Epileptické
záchvaty sa väčšinou objavujú náhle. U niektorých pacientov
sa ale ohlasujú rôznymi varovnými príznakmi, ktorým hovoríme
aura. Chorí ich popisujú rôzne, niekedy ako rôzne pocity na
koži, inokedy ako rôzne svetelné a zvukové podnety, alebo
rôzne pocity z vnútorných orgánov. Dôležité je ale, že
umožnia chorému, aby zaujal takú polohu, aby si pri páde a
kŕčoch neublížil.
Plnohodnotný život aj s epilepsiou
Epilepsia. Mnohým z nás prebehne po chrbte mráz, keď
počujeme toto slovo. Choroba, ktorá je dodnes akoby zahalená
rúškom tajomstva, väčšine ľudí sa zdá vzdialená. A predsa sa
odhaduje, že v súčasnosti je na svete minimálne 40-50
miliónov ľudí trpiacich epilepsiou, na Slovensku ich žije
približne 50 000.
Epilepsia postihuje predovšetkým deti a mladých dospelých,
no epilepsiu môže dostať každý v akomkoľvek veku. I v
dnešnej dobe ovplyvňujú pacientov s epilepsiou spoločenské
dogmy. Ani západné spoločenstvá nie sú imúnne voči pocitom
strachu a nedostatku porozumenia. Vnímané znamenie hanby
sprevádza pacienta od detstva až po dospelosť, ovplyvňuje
vyhliadky na zamestnanie alebo kariéru a dokonca manželstvo.
Nie je však pravda, že pacienti s
epilepsiou nemajú nádej opäť začať žiť plnohodnotný život.
Nedávne štúdie preukázali, že až 70 % detí a dospelých s
novo diagnostikovanou epilepsiou môže byť úspešne liečených
a dosiahnuť úplnú kontrolu záchvatov počas niekoľko rokov.
Hoci takmer 20 rokov neboli objavené žiadne prelomové nové
antiepileptické prípravky, v posledných rokoch bolo do
liečby epilepsie zavedených päť nových prípravkov (tieto
lieky sa označujú aj ako antiepileptiká III. generácie),
vrátane Topamaxu, ktorý prináša zlepšenie kvality života pre
všetkých pacientov trpiacich epilepsiou.
Podľa definície Svetovej zdravotníckej
organizácie je kvalita života stav úplného fyzického,
mentálneho a sociálneho zdravia, nie iba neprítomnosť
ochorenia alebo telesnej slabosti. Pri epilepsii je
najdôležitejším kritériom kvality života počet epileptických
záchvatov a výskyt nežiaducich účinkov antiepileptickej
liečby. Všetky nové antiepileptiká III. generácie majú
minimálne nežiaduce účinky, čo je pre pacientov veľmi
dôležité. Topamax okrem minimálnych nežiaducich účinkov
poskytuje pacientovi aj veľmi vysokú účinnosť pri potláčaní
epileptických záchvatov, ktorá bola preukázaná pri jeho
používaní. V súčasnosti je na svete Topamaxom liečených 750
000 pacientov vo viac ako 60 krajinách sveta. Používa sa v
liečbe epilepsie u dospelých a detí od 2 rokov. Mnohí z nich
nemajú žiadne epileptické záchvaty, čo znamená, že Topamax
významne pomáha pacientovi priblížiť sa ku kvalite života,
ako ju definuje Svetová zdravotnícka organizácia.
Do textu správy prosím
Vás pridajte, z ktorej stránky mi posielate email.
 |
 |
