Toto dievčatko je dcérka
jednej mojej najlepšej
kamarátky (spolužiačky z
učňovky). V škole sme si
veľmi dobre rozumeli. Nikdy by som si
nebola pomyslela, že raz
budeme mať podobný osud.
Keď sa mi narodila Katka, tak
mi Betka veľa pomáhala a
upozorňovala ma na to čo ma
čaká a čo si mám kedy
vybaviť.
Betka mala od malička
ťažký život. Veľmi ju
obdivujem a aspoň touto
formou by som jej chcela
pomôcť aby sa trochu
zviditeľnila. Ona nemá
internet.
Nikolka
má
12 rokov.
Má DM0, hlbokú mentálnu
retardáciu. inkontnenciu
III. stupňa, defekt
komorového septa. hepatopathiu. Nevie
samostatne chodiť, ani
postavit’ sa. Treba ju
kŕmiť’, prehaľovať a vóbec
robiť s ňou všetky potrebné
úkony, ktoré sú nutné pre
život človeka. Odkázaná je
na celodennú opateru.
Narodila sa takto
postihnutá.
Nikolka
pravidelne v dvojtýždňovýeh
turnusoch navševuje v
Rožňave špeciálnu školu. Škola jcj
prospieva, lebo v nej
dostáva odbornú pomoc,
absolvuje rôzne cvičenia a
rehabilitácie.
Betka napísala o svojej
rodinke:
Sme päťčlenná rodina.
Manžel Achác Simon pracuje
na polovičný úväzok ako
opatrovatel’. Opatruje môjho
starého otca, ktorý má 92 rokov.
Je bezvládny, má
zavedený katéter.
Starého otca nemóžem
umiestnit’ do ústavu,
nedovolí mi to svedomie,
lebo ma od malička so starou matkou
vychovali a bývala som u nich.
Bývam v rodinnom dome,
ktorý mi oni darovali.
Stará matka zomrela skôr ako som sa
stala dospelou. Potom som zostala spolu starým otcom, na ktorého som
bola a som doposiaľ citove
naviazaná.
Od narodenia
som mala dosť nešťastný
život, lebo otec mi zomrel
keď som mala dva roky. Matka
pracovala v JRD v maštali. Musela chodiť skoro ráno do
roboty o 4,00 hodine, a
keďže ma nemohla nechat’
samú s bratom, ktorý v
tom čase mal 6 rokov, tak ma dala k starým rodičom, u
ktorých som zostala na
trvalo.
Matka mi zomrela
tiež skôr ako som sa dostala
do veku dospelosti.
Keď som
si zakladala rodinu tak mi
nikto nevedel finančné
pomôcť, ani poradit’. Dobre
bolo to, že som mohla spolu
s mauželom začať život v
rodinnom dome svojich
starých rodičov, spolu so
starým otcom.
Ako rodina máme veľmi
slabé sociálne pomery.
Máme ešte jednu dcéru
Klaudiu Simonovú, ktorá má
14 rokov a navštevuje 9
ročník ZS v Hodejove -
Vel’mi dobre sa učí a chcem,
aby po ukončení ZŠ šla na
strednú školu.
Bývame skromne a takémuto
životu je prispôsobená aj
moja staršia dcéra Klaudia.
Nemôžem jej kupovat’ drahšie
veci a rôzne vybavenia ako
mąjú jej spolužiačky.
Ale napriek tomu som veľmi rada,
že je zdravá, že sa dobre
učí, že nie je náročná.
Jej
správanie je slušné.
Som
rada, že ako
dieťa vedela a vie pochopiť,
že jej postihnutá sestra
potrebuje viac opatery, že
sa jej treba viac venovať po
každej stránke.
Veľmi ju
ľutujem aj z toho dôvodu, že
už rok odchádzam z domu na
dvojtýždňové turnusy s
postihnutou dcérou. A ona
ostáva doma s otcom a so
starým otcom, že som sa jej
nemohla venovat’ a doposiaľ
nemöžem venovat’ ako ostatné
matky, ktorú sú každý deň so
svojimi deťmi.
Za akúkoľvek pomoc či už
finančnú, materiálnu,duchovnú
alebo len povzbudivé slová
vopred z celého srdca
Ďakujeme.
