|
Pri pôrode som bola zanedbaná zo
strany lekárov, ktorí si ma vôbec nevšímali a nechali trápiť
celých 24 hodín v príšerných bolestiach
(kontrakciách). Plodová voda mi odtiekla, len som sa
neotvárala. Celú noc som sa trápila, sťažovala
nech so mnou niečo robia. Všimli si ma až ráno, keď sa
vymenili lekári, dali mi infúziu,
po ktorej som sa konečne začala otvárať. Potom sa už
ponáhľali s pôrodom. Na obed celkom vysilená som s pomocou
sestričiek a dvoch lekárov porodila už mŕtve dievčatko Katku. Kriesili ju a prebrali, no zostalo
natrvalo poškodené. Bola v inkubátore napojená na dýchacích prístrojoch. V nošteku mala
sondu, cez ktorú jej dávali mliečko. Katka nemá pregĺgací a sací reflex.
Ústami ešte vôbec nejedla. Odsávačkou jej odsávam všetky
sliny a hlieny. Pri narodení sa objavili
aj epileptické záchvaty.
Tak teraz to zhrniem: Katka má diagnózu:
DMO-Spast.Quadrupareza,
Epilepsia,
Mikrocephalia,
Gastrostomia Anémia
Tracheostómia
Nato všetko, akú sme mali prognózu pri
narodení, tak sme na tom dobre. Stále je to ležiace dieťa, ktoré sa nevie prevrátiť, sedieť, nevie
sa usmiať a nikdy nepovie slovko "mama". Pre mňa, ako mamu
je to veľmi ťažké, ale som si už zvykla.
Už je celkom dobre. Len si hovorím "nech sa jej nezhorší
stav". Máme ju veľmi radi.
Sme na ňu naviazaní, je to také
zlaté, krásne, naše večné malé dieťatko. Ona žije preto, lebo vie, že ju máme veľmi
radi. Katka chce byť dlho medzi nami. Kým bude žiť, budeme sa o ňu s
veľkou láskou starať.
|