Nato všetko aké má problémy, je to spokojné dieťa. Od malička bývala celé doobedie potichu.  Poobede vždy v jednom čase, začala pre nič za nič  plakať. Mohla som ju na rukách nosiť, natriasať s ňou - nepomáhalo nič.
Nakoniec som ju nechala ležať a ona sa celkom sama ukľudnila.
Katka má dobre vyvinutý sluch. Počuje všetko. Reaguje, keď niekto k nám príde. Návšteva je ešte len pri bráne a ona zvedavo čaká, že kto to k nám ide.
Rozozná ľudí, ktorí sú dobrí a zlí. Ak sa jej páčia - tak  je spokojná, ale keď sa veľmi rozruší to znamená- nie sú jej sympatickí. 

S deťmi si dobre rozumie. Počúva a čaká, kedy sa jej prihovoria, len si nemôžu zobrať hračky. To nemá rada. Je "lakomá". Správne, prečo by sa mali hrať s hračkami čo patria jej. Každú nedeľu počúva v rádiu detskú reláciu a keď počuje deti ako spievajú - hneď spozornie a pridá sa aj ona.

Ak sa rozhodneme ísť na návštevu na Balog ku starkej, Katke nemôžem povedať nič, lebo by
v noci nespala.  Pripravujem veci a ona len tak čaká, či ju nezabudnem zobrať.
Uspokojí sa len v aute.

Keď ideme do Nitry na kontrolu a v nemocnici na vrátnici počuje otca ako povie, že ideme na detské oddelenie, tak je nešťastná - bojí sa, že ju tam necháme. Vydýchne si až cestou domov.
Do Tesca veľmi rada chodí. Na maminom pleci sa najlepšie nakupuje. 


Aj na zvieratá reaguje. Tak ako jej rodičia - aj ona má rada psíkov. Vyjdeme vonku na dvor a Katka je spokojná. Psíčkovia po nej skáču, oblizujú ju a ono "čudo" vtedy ani "nedýcha". Nechrčí. Ak ju chcem vziať dnu, tak sa vzpiera "Mama, veď ešte zostaňme pri nich."  

Keď Stanko doniesol z burzy domov kuriatka a káčatká, nestačil Katke povedať, že ich máme doma, ona sa rozrušila - musela som ju zobrať na ruky, ísť pozrieť, až vtedy sa ukľudnila.
Alebo, keď sa okotila sučka – Katke som povedala, že máme šteniatka a ona len tak čakala či ju k nim zoberiem. 

V postieľke nechce byť, pýta sa na ruky:
"Mama, ber ma, chrbátik ma už bolí!"
Zbadá, že idem k nej – spozornie a čaká či ju zoberiem.
Je prešpekulovaná - pri otcovi chce byť  len vtedy, keď vie, že ja ju nemôžem zobrať.
Ako náhle zistí, že nič nerobím, už sa pýta ku mne.
Pijeme kávičku - Katka sedí  na mojich kolenách, ocko ju drží za ruku, rozpráva o zvieratkách a ona načúva.
Musí nás obidvoch cítiť a potom  je úplne spokojná.
Vtedy jej nič jej nechýba.
V poslednom čase často sedávame pri počítači, počúvame detské piesne a recitujeme básničky. Komunikuje s nami svojou rečou.
Vydáva zvuky "gvé, gvé." Aj povzdychnúť si vie.

Už jej celkom rozumiem - dá znať či sa jej niečo páči alebo nie.
Keď mixujem stravu - hneď reaguje gvéééé ( mama konečne idem papať)Ak nepočuje nič -len ako chodím po kuchyni a neprihovorím sa jej, tiež sa ozýva( mama čo robíš?)
Konečne máme trochu veselšie. Sú to len maličké pokroky, ale pre nás to veľa znamená.
Pre tých čo majú zdravé detičky sa to zdá len odrobinka, z toho čo vedia ich ratolesti, ale pre nás jej to maximum, keď porovnám čo sme doteraz prežili.

Katkine reakcie na hudbu a spev 

Do textu správy prosím Vás pridajte, z ktorej stránky mi posielate email.