|











 |
Vladko sa
narodil s diagnózou Hanhartov
syndróm. Má
telesné postihnutie tváre a rúk
- o 2/3 menšiu sánku, zrastené
zvukovody, je nedoslýchavý, čo
mu sťažuje komunikáciu.
Má deformované ruky od ramien,
chýbajú mu palce na oboch
rukách. Pre deformáciu sánky bol
Vladko do pol roka kŕmený iba
sondou, potom sa naučil piť z
fľašky - do 2,5 roka pil iba
výživné mlieka, ostatnú mixovanú
stravu odmietal. Jeho zdravotný
stav sa zlepšil a v súčasnosti
už dokáže jesť aj tuhú stravu, i
keď s menšími ťažkosťami.

Napriek svojmu postihnutiu je
mentálne dobre vyvinutý a veľmi
šikovný. Rád maľuje (získal aj
ocenenie Európa v škole), stavia
stavebnice a hrá i učí sa na
počítači. Navštevuje "normálnu"
základnú školu v Martine-Záturčí,
má individuálny učebný plán,
každý deň sa mu venuje špeciálna
pedagogička.

Lekári uvažovali o možnosti
opraviť mu zvukovody, avšak
všetky pokusy zlyhali pri jeho
zaintubovaní. Je u neho veľké
riziko udusenia, preto teraz
neuvažujeme o žiadnej operácii.
V budúcnosti možno rátať s
natiahnutím - distrakciou sánky,
operáciou zvukovodov, prípadne
korekciou rúk.
Vladko Jaroš, ktorý mal
tohto roku 10 rokov zomrel 8.
10. 2008 v noci o 22.25 hod. v
Martinskej
fakultnej nemocnici.

Toto krásne a šikovné dieťa som
viac krát videla v televízii v
reflexe, Soňa talkshow a vo
Famílii . Vladkov príbeh ma
veľmi zaujímal. Často som na
neho myslela. Tento rok v
lete keď sme plánovali Krpáčovo
a dozvedela som sa že idú aj
Jarošovci, tešila som sa ako
malé dieťa, že sa s nimi
stretnem. Bolo zaujímavé pozerať
sa a pozorovať aký je ten
chlapček šikovný, čo všetko
napriek svojmu hendikepu zvláda.
Klobúk dolu. Zdravé deti toľko
nedokážu čo zvládal Vladko.
Preto veľmi intenzívne prežívam
to čo sa mu stalo 22.9.2008.
List od mamičky
Janky:
Takže Vám napíšem, čo
sa stalo. Napuchol mu
zúbok alebo uzlina, to
sme ešte vtedy nevedeli
určiť. Tak ocko s ním
chodil celý štvrtok po vyšetreniach, až sa
zistilo, že je to mŕtvy zub, ktorý
mu mali vyberať už v januári tohto
roku. Zákrok sa vtedy nekonal, lebo
zistili, že ho nemôžu zaintubovať,
tak sme sa dohodli s prednostkou
stomatochirurgov, že sa ozveme až
keď to bude akútne. Takže teraz to
už bolo akútne. Prijali ho vo
štvrtok do nemocnice, nasadili
antibiotiká a pripravovali na
pondelok zákrok - vraj v lokálnej
anestéze. Vyzeralo to, že Vladko
celkom dobre otvorí pusu, tak som aj
ja bola kľudná, že všetko je dobre
pripravené. Lenže v pondelok 22.
9. som už bola nabrúsená, lebo
Vladko bol nalačno až do 13.tej
hodiny, lebo mali aj iné choré
detičky na programe. Už mi plakal v
náručí aký je hladný. Potom ho
zobrali a ja som sa s údivom
dozvedela, že pani prednostka,
ktorej som verila a ktorá ho pozná
od malička tam nie je. Boli tam
samí cudzí lekári, čo ho vôbec
nepoznali. Už som dostala strach.
Potom ešte väčší, keď som počula ako
sa ho chystajú uspať, to som už
začala plakať a prosiť tú neznámu
pani lekárku, nech dajú pozor, lebo
on má problémy so zaintubovaním.
Nakoniec to dopadlo tak, že volali
lekárov z JISky, mňa si zobrali
bokom do kancelárie a oznámili, že
Vladka neintubovali, lebo vedeli, že
sa to nedá, ale podľa zákonov museli
skúšať ešte bronchoskopiu a až keď
sa im pre opuch a krvácanie v hrdle
nepodarilo ani to, urobili po 12
minútach tracheostómiu. Už vtedy mi
primárka anesteziológov povedala, že
to je veľmi zlé. Vidno, že ju to
mrzí a vraj boli na to pripravení,
ale ako keď sa im stalo toto? Takže
Vladko dostal opuch mozgu, bol pár
dní v umelej kóme, aby sa opuch
nezväčšil, lenže to ho už
nezachránilo. Ani po vysadení liekov
na spanie si nezačal sám dýchať.
Robili mu všelijaké vyšetrenia, ktoré
len potvrdili, že Vladko sa už
nepreberie. Začali sme sa rozprávať
o darovaní orgánov, súhlasili sme,
aby Vladko pomohol iným deťom.
Neurologické vyšetrenie ukázalo
mozgovú smrť, malo sa to potvrdiť po
12 hodinách. Už sme sa začali
pripravovať na pohreb. Lenže ešte
existuje jedno vyšetrenie, ktoré je
nadradené neurologickému - angiograf,
a ten potvrdil spomínaný malý
prietok. Takže aj lekári teraz
hľadajú v zákonoch ako to vlastne
je, či ho môžu pokladať za mŕtveho
alebo nie. Poviem Vám, že je to pre
nás horšie, ako keby sme vedeli, že
ho už môžeme pochovať. Stále neviem,
kde je vlastne Vladkova dušička a či
netrpí. Ak by sa urobilo ešte jedno
vyšetrenie angiografom, už by sa
znehodnotili aj tie dobré orgány a
nemohli by byť poskytnuté na
darovanie. Myslím si, že Vladko by
chcel ešte niekomu pomôcť. Ak by sa
potvrdil prietok, musia ho nechať
dožiť len tak, kým ho neskolí
infekcia. To je hrozná predstava.
Zajtra sa má ešte urobiť vyšetrenie
EEG, to vraj môže nahradiť angiograf.
Myslíte si, že je to veľmi zlé, keď
si už želám pokoj pre Vladka aj pre
nás? Už nie je vraj žiadna šanca, že
si po viac ako 2 týždňoch aspoň
začne dýchať sám. Veľmi ťažko sa mi
pozerá každý deň na to, ako sa mi
moje dieťa mení pred očami. Chcem si
ho zapamätať takého aký bol.
Prosím, pomodlite sa za neho.
Prajem Vám, aby ste si
užili a zapamätali každú
krásnu chvíľu s Vašimi
deťmi, ale aby ste sa
ani nebáli chvíle, keď
už nebudú viac trpieť.
Naše deti nám veľa dali
a to je na celý život.
Prajem Vám aj sebe veľa
síl.
Jana
Do textu správy prosím
Vás pridajte, z ktorej stránky mi posielate email.
|







 |