Čierny Balog sa nachádza v krásnom prostredí hôr,  kde máte možnosť spoznávať fascinujúcu prírodu stredoslovenského kraja, ktorá svojimi možnosťami a atrakciami priťahuje množstvo turistov z domova, ale i zo zahraničia. Využite túto ponuku a príďte si oddýchnuť do čarokrásnych zákutí nedotknutej slovenskej prírody. V jarných, letných a jesenných mesiacoch je lokalita vhodná na turistiku a cykloturistiku, zber lesných plodov, zber liečivých bylín, v zimnom období má vhodné podmienky na lyžovanie a beh na lyžiach.

Čierny Balog má svoju stránku

K hlavným zdrojom obživy obyvateľstva v tejto lokalite už od nepamäti patrila ťažba a spracovanie dreva. Pôvodný, jednoduchý prepravný systém dreva bolo po čase nutné prispôsobiť narastajúcim potrebám priemyslu, a tak sa dlhé a tiahle lesnaté doliny Karpatského oblúka stali miestom výstavby efektívneho a kapacitného dopravného systému – lesnej železnice. S pravidelnou železničnou dopravou sa začalo v roku 1908 a trať mala dĺžku 131,98 km. Lesná železnica sa potom zapísala aj do dejín SNP, keď zabezpečovala partizánom dovoz munície a jedla do hôr.

 Železnička- dnes už štátna kultúrna pamiatka, bola obnovená a znovu spustená 11. mája 1992. V súčasnosti je z pôvodnej lesnej železničky zrekonštruovaný 12 km úsek z Čierneho Balogu do Hronca a Vydrovskej doliny, kde je na stanici v Čiernom Balogu zriadené  i jej múzeum. Železnica je jeho súčasťou a slúži na sezónnu turistickú prevádzku, idylické jazdy pôvodným vlakom, ideálne  nielen pre rodiny s deťmi.

O železničke viac na ČHŽ - Čiernohronská železnica

 Lesnícky skanzen - vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu vybudovali miestni lesníci. Je to náučný lesný chodník dlhý 3 kilometre a po trase sa návštevníci prostredníctvom informačných tabúľ dozvedia mnoho o lese, o spôsobe spracovávania dreva, uvidia prírodné zaujímavosti a drevené umelecké diela. Skanzen je prístupný pešo, bicyklom, Čiernohronskou železnicou alebo autom.

Informácie o skanzene a Dobročskom pralese nájdete na stránkach Vydrovská dolina

 Dobročský prales -sa vyvíjal samovývojom, bez zásahu človeka. Ako doklad pôvodného vzhľadu lesov kraja, prekvapuje návštevníkov stromami značných dimenzií.  Pamätná jedľa, zlomená vetrom v r. 1964, mala vek 450 rokov, priemer  kmeňa vo výške 130 cm nad zemou dosahoval 193 cm, obvod takmer sedem metrov a jej výška bola 56 metrov. Vzhľad pralesa sa po  niekoľkých desaťročiach mení – raz jeho časti nadobúdajú vzhľad  divočiny a po odumretí  prevažnej časti starých stromov dochádza k jeho dočasnému rozpadu, s prevládajúcimi mladými a dorastajúcimi stromami.

Klenovský Vepor- je pre turistov  zaujímavý najmä z pohľadu jedinečných krajinných scenérií v jeho okolí, ktorým dominujú hlboké lesy, často so zaujímavou flórou a faunou.Vrcholová časť hory je na rozlohe takmer 155  hektárov národnou prírodnou rezerváciou, ktorá chráni zachované, pôvodné zmiešanékarpatské lesy. Okrem toho sú skalné formácie na okrajoch vrcholovej plošiny hniezdiskom dravých vtákov, problémom nie je stretnúť ani veľké šelmy našich lesov. Výhľad z vrcholu je najmä na sever a západ obmedzený, lepší smerom na juh a juhovýchod, kde sa ukladajú ako na plastickej mape jednotlivé hrebene a vrchy Veporských a Stolických vrchov

.Kedysi stávala na vrchole aj pekná drevená plastika Jura Jánošíka, zrejme však niekomu chýbala do súkromnej zbierky a tak po nej dnes ostali iba fotky...