|
 Stankova najväčšia záľuba je chovanie
holubov, hydiny a psov.
Zo začiatku sme chovali len niekoľko
sliepok, ktoré nám dal sused.
Stanko si kúpil holubov
Amerických kingov k holubom pridal bažantov
kráľovských, strieborných a zlatých.
Tiež sa nám po voliére prechádzal krásny
páv. Postupne pribúdali aj
všelijaké iné holuby, ktoré potom predával na burze.
 Každú jar mi z burzy doniesol malé
kačičky a kuriatka. Tie sme vychovali do jesene a potom
porezali a dali do mrazničky a ostatné popredali na
burze. Mávali sme aj 100 kusov vo voliérach. Zo začiatku sa darilo, bolo to dobre,
Raz sme sa rozprávali, že či by nebolo
dobre chovať kozu. Predsa, kozie mlieko je zdravé pre Katku.
Tak Stanko doniesol domov kozu. Bolo
kotná, nebolo treba dojiť len chovať. Ešte dobre, že
začínala jar, už sa mohla pásť na záhrade.
No bolo jej smutno len mečala, tak sme
k nej kúpili ďalšiu, a tá už bola dojka .
Stanko mi ju
doniesol domov a odišiel do roboty. Kozu bolo treba večer podojiť.
 Ale kto? Ja som nikdy kozu
nedojila ani nechovala.
No, ale musela som si k nej sadnúť a
dojiť. Ale som sa natrápila, vôbec mi to nešlo. Nemal mi to kto ukázať. Ešte že bola trpezlivá a
stála spokojná. Trvalo hodinu, kým som mala
vo vedre mliečko.
Ráno
som zasa bola sama . Stanko spal po nočnej. Poobede šiel
zasa do roboty, a zasa som sama dojila.
Až v sobotu
bol doma a pomáhal mi. Teóriu sme ovládali veľmi dobre, ale
prax bola iná.
Keď som sa naučila dojiť, doviezli sme
ďalšie dve kozy a krásneho capa. Ten cap bol hnedý ako
kamzík, no nádhera. Tak sme mali doma 4 kozy a
jedného capa.
Spievali sme si pesničku "Štyri kozy
piaty cap....".
V ten rok bolo dobre kozy chovať, lebo
sa mali kde pásť. Na našej ulici je bývalé družstvo a tam
sme ich každé ráno vyháňali na pašu.
Stanko mal aj hymnu:
"Miesto rannej
rozcvičky, pasiem štyri kozičky".
 V lete k nám chodili deti na prázdniny.
Vždy sa tešili na dojenie. Každý si to chcel odskúšať.
Najšikovnejšie boli netere Maťa, Miška
a Ľudka. Veľmi mi pomohli. Ja som si aspoň cez prázdniny oddýchla. Mávala som denne 7 litrov mlieka, z
ktorého som robila syr. Každému veľmi chutil. Bolo to dobre, nakrájať
na tanier k tomu paradajka a paprika. Vynikajúce. Syr som aj
predávala. Stanko nosil chlapom do roboty. Aj
susedia kupovali. Bol naozaj veľmi dobrý.
 Postupne som
predala jednu kozu a capa. Ten cap veľmi
smrdel a ja som sa
ho bála.
Nakoniec nám zostali už len tri kozičky. Mali sme ich doma
v chlieve. Aby kozičkám nebolo smutno, tak sme im
dali spolubývajúcich
zajacov. Bývali spolu, navzájom sa dopĺňali. Čo koze spadlo na zem, tak zajac
zožral. Mali to dobre rozdelené. Každý deň sme im kosili
ďatelinu, lebo
sa nemali kde pásť.
Odchovali sme aj kozliatka. Boli veľmi milé a
zvedavo skákali a behali po dvore.
V septembri som si povedala, že už
stačilo s tou drinou, a tak som kozy dala preč.
Po spoločnej dohode so Stankom sme
popredali aj všetky sliepky, kačice a holuby. Teraz sme spokojní.
Máme menej roboty a
viac času na spoločné chvíle s Katkou.
Bolo to náročné
obdobie, keď sme tak veľa chovali, ale boli sme
radi, že sme si trochu mohli privyrobiť. Pravdu povediac, už by som sa nevrátila
k takej robote. Ja obdivujem ľudí, ktorí vládzu robiť
okolo statku, či sú to kozy, alebo kravy. Dobre je mať doma
vždy čerstvé mlieko, tvaroh, syr a ostatné
mliečne výrobky.
  
  
Ja hovorím "Závidím im tie
výrobky, ale robotu vôbec".
|
