Mýtna Nová Ves

Úvod

 

Nie je dôležité miesto, na ktorom sa nachádzame,ale smer ktorým sa rozhodneme ísť ďalej...

Mýtna Nová Ves sa nachádza na hlavnej trase medzi Topoľčanmi a Nitrou . Je to dedinka, ktorá patrí pod obec Ludanice. Preto má názov Ludanice časť Mýtna Nová Ves.
Domček sa nachádza v tichej ulici. Je to útulný dom s veľkým pozemkom.   
Ako sme sa k nemu dostali? Keď sme hľadali domy po celom Slovensku a nič sme nenašli, tak sme boli rozhodnutí, že budeme stavať dom.
No, raz cestou domov z hľadania, sme sa zastavili u jedného chovateľa a ten nám poradil a ukázal tento dom. Na prvý pohľad sa nám zapáčil, hlavne na prostred dvora krásny veľký orech.
 

 


Iné veci okolo domu sme si nevšímali.
Keď sme sa nasťahovali, až potom sme zistili veľa nedostatkov.
Susedia nám hovorili, že aj menej peňazí sme za tento dom mohli dať. No my sme boli radi, že máme kde bývať.


Prvú zimu sme mali veľmi ťažkú. My dve s Katkou (mala len polo roka), sme bývali v kuchyni kde bol šporák, aby nám bolo teplejšie. Kúrili sme drevom a uhlím. Ocinko spával vo vedľajšej izbe.
Čakali sme len na to, kedy oteplí.

Hneď na jar sme sa chytili robiť prestavbu. Bolo tu veľa priečok, tie sme búrali...........všade plno prachu.
Podlahy, dlážky boli drevené, tak sme sami dvaja dosky vyhádzali a porobili betónové.
Do kuchyne chodby a kúpeľne sme dali dlažbu a v ostatných miestnostiach je betón, guma a koberce.
Stanko bol hlavný „ murár“ no a ja „cigánka“ hádzala lopatou do miešačky a vozila vo fúrikoch ......
To bola fuška. Susedia sa len tak dívali na mňa. Hovorili, že som tu "rarita", takú robotu tu robia len chlapi. Ale čo som mala robiť?

Potom sme porobili nové kúrenie, radiátory, plynový kotol...,vodu máme svoju aj štátnu.

Kúpelňu, keďže stará bola len tak bokom od domu, sme museli tiež komplet novú urobiť. Sprchový kút, vaňu, wc, umývadlo a tiež sme na stenu dali plynový kotol. Stanko vybral krásnu dlažbu a obklad.
On má veľmi dobrý vkus na tieto veci.

 


Bála som sa hlavne toho ako to bude zvládať naše dieťa. Predsa tá špina, prach....
Katka cez deň ležala pod orechom, ....nikto sa jej nevenoval, naozaj len to najnutnejšie čo bolo treba okolo nej porobiť.
No ona bola vždy veľmi zlaté dieťa. „Musela byť“. Sama sa tomu čudujem, že sme to tak zvládli. Katka na počudovanie v ten rok nebývala ani chorá. Žiadne zápaly priedušiek, pľúc........záchvaty tiež minimálne. Tak to mi tiež veľmi pomáhalo aspoň po psychickej stránke.

Na jar v roku 2002, aby sme sa nenudili, tak sme riešili vonkajšie prístavby. Bola tu len jedna garáž, aj tá len tak bokom vo dvore. My sme chceli takú, aby nebolo treba otvárať často bránu do dvora.
Tak sme začali kopať základy....murovať steny a za chvíľu bola postavená garáž pre dve autá, aj ďalšie chovateľské priestory, chlievy pre kozy, voliery pre chov holubov, hydiny aj psíkov.
Všetko sme si dobre naplánovali. Porobili odpady, aby sa dobre čistilo a udržiavalo v poriadku .... Takže všetko podľa našich predstáv.


Ďalšou zmenou na pozemku bolo vypílenie orecha. To, čo nám krášlilo celý dvor, sme museli zlikvidovať. Orech už bol starý začalo lámať konáre, tak sme ho radšej spílili. Bolo mi za ním ľúto, lebo v lete nám robil perfektný chládok. Chýbal nám.

Kliknutím na obrázok ho zobrazíte zväčšený.

 


Hlavne ráno, keď vykuklo slniečko, svietilo rovno do kuchyne. Bolo horúco. Tak sme to rýchlo riešili postavením provizórneho prístrešku. No aj ten sme si zútulnili. Dali sme tam hojdačku, posteľ pre Katku a stôl so stoličkami. Máme celkom príjemné posedenie s výhľadom na celý dvor aj záhradu. Obdivujeme ako kvitnú stromy a okolo nich behajú naši psíčkovia.



Dvor sa mi veľmi páči, lebo je tu veľa miesta na behanie pre psíkov.
Aj deti sa majú kde zabávať. Na hojdačke rada relaxujem.
Keď sa rozhojdám, tak zabúdam na problémy a starosti. Vychutnávam výšku a rýchlosť, akoby som lietala, len tie krídla chýbajú.

 



V rekonštrukcii domu sme mali útlm do jesene roku 2008. Vymenili sme okná v kuchyni a vchodové dvere. O rok neskôr vymaľovali steny v kuchyni a obývačke, tam sme dali aj plávajúcu podlahu. V ostatných izbách máme koberce.
Chceli sme aj tam pomeniť ale...........keby bolo viac peňazí.....



Aby som nezabudla na záhradu. Tú sme nemohli zanedbávať. Prvé roky sme náš veľký pozemok využívali na pestovanie zeleniny, no z roka na rok som mala menšiu záhradku. Zistila som, že nestíham sama obrábať a v obchode sa dá kúpiť všetko. Tak som ju celkom zrušila. Aj keď to bolo dobre mať čerstvú mrkvičku, papriku, paradajky......


 

Náš ovocný sad.

Zo začiatku tu boli asi tri jablone, jedna čerešňa srdcovka, višňa, marhuľa aj broskyňa, ktorá mala krááááááásne šťavňaté veľké broskyne. My sme pokúpili nové mladé ovocné stromky ( broskyne, marhule, jablone, hrušky, višňu aj čerešničku) posadili do radov a už dva - tri rôčky si pochutnávame na čerstvom ovocí.


Je to krásny pocit keď idem po záhrade a na začiatku pozemku si odtrhnem čerešňu, o týždeň dozrieva višňa ( aj tá je chutná), o kúsok ďalej sú nádherné marhule no a na druhej strane už čakajú broskyne.
Pomedzi stromy sa červenie ríbezlie, pri ňom egreše, josta a maliny.
To je krásny pocit, keď vidím, že sa oplatí starať o stromy, od jari pravidelne robiť postreky pri škodcom aj chorobám.  


 

Ak ste zvedaví ako sme mali vo vnútri tak klik tu.

Vonku to vypadalo takto